História

HISTORICKÝ VÝVOJ OBCE

Hrboltová,vznikla v druhej polovici 13.storočia a bola pôvodne poddanskou obcou panstva Likava .

Leží v prelomovom úseku doliny Váhu pod Liptovskou kotlinou. Väčšia časť zalesneného chotára sa nachádza v Chočských vrchoch, v nižších polohách sú lúky, zväčša na slienitých horninách s hladšie modelovaným povrchom, nad ktorými sú druhohorné vápence a dolomity s bralnatým povrchom (Čebrať 1054m nm, Bukovec – Kečka 1139m nm, Radičiná 1127 m nm, o niečo nižšia je Polom s výškou 659 m nm).V lesných porastoch má najväčšie zastúpenie smrek obyčajný (PICEA ABIES), ľudove nazývaný svrčina, menej buk lesný (FAGUS SYLVATICA).Pod menovanými vrchmi sa rozprestiera obec Hrboltová, pôvodom s radovou potočnou výstavbou, ktorú tvoria tradičné drevené domy liptovskej architektúry . Medzi najstaršie múrané domy patria: Balkovie, Kostrošovie, Pochybovie, horáreň, sypárne, (až z roku 1700) niektoré z týchto mali ešte donedávna pôvodne klenutý strop.

Obyvatelia sa pôvodne živili roľníctvom ,pltníctvom a drevorúbačstvom .Značná časť obyvateľov sa vysťahovala za zárobkom do zahraničia ,najviac do Ameriky ,z ktorých sa už časť domov nevrátila.Pôvodné priezviská občanov svedčili o istej uzavretosti usadlíkov ,majú slovenský charakter s praktickým pomenovaním .Najviac boli rozšírené priezviská Hatala,Milan,Spišiak,Jurčo,Lopatka,Kopanica , Chyla,Kostroš,Gazdík,Kmeť,Mokoš,Král,Birvoň,Šturek.

Pôda chotára bola väčšinou kamenistá –vápencová ,typická pre pestovanie ovocia ,hlavne slivák.V kronike Hrboltovej sa spomína Balkovie sad ,z ktorého boli i na okolí známe dopestované slivky . Stred obce je vo výške 479 m nm a celá časť chotára je v rozpätí 451 – 1139 m nm. Celková výmera chotára je 1156 ha. Hranice chotára obce sú: na západe potok Komjatianka, na východe Kuskova vila, na juhu pravý breh Váhu a na severe hrebeň Radičinej.

V západnej časti chotára pramenia dva zdroje minerálnej vody. Najviac používaný je medokýš. Jeho prameň sa nachádza nad hladinou Váhu vo výške 33 metrov. Odtekajúca voda z prameňa stovkami rokov vytvorila ojedinelý prírodný travertínový prah. V minulosti sa z tohto prahu zrejme vyťažila časť túfu pre potreby občanov na výstavbu domov.

Rázovitosť obce je do veľkej miery daná práve polohou vo veľkom rozpätí nadmorskej výšky. Južný svah, na ktorom sa rozprestiera, jej zabezpečuje dostatok slnka v každom ročnom období. Svojráznosť polohy a veľká svahovitosť sú dominantou obce.

Na základe archeologických nálezov je potvrdené, že na území dnešnej Hrboltovej a jej chotára sa usadili a žili Kelti, o ktorých vieme, že boli vyspelou etnickou skupinou. Ako prví na území Slovenska razili z drahých kovov mince (reliéf podoby ich mince je na dnešnej 5-korunáčke). Vykopávky a úlomky črepov z tejto kultúry sa našli v oblasti Hrádčeka (historické názvy to potvrdzujú na dvoch miestach v chotári). V tejto lokalite výskum zatiaľ nezačal, možno by sme sa dozvedeli viac o našich predkoch aj o osídlení chotára.

Od tohto obdobia sú dejiny obce zahalené rúškom neznáma. Až koncom 13. storočia sa začínajú objavovať prvé zmienky, z ktorých sa dá usudzovať založenie obce a prvotné osídľovanie chotára. Tieto indície potvrdzuje aj vznik pôvodného miestneho kostolíka, ktorý bol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej a tvorí súčasť dnešného kostola. Tento kostolík – kaplnka je rannogotického slohu s rebrovou klenbou. Pretrval aj napriek rôznym skúškam storočia. Je jedným z prvých kostolov v rámci terajšieho okresu.

Svetlejšia história obce sa začína datovať od obdobia r. 1809, kedy ako kňaz začína pôsobiť vdp. Imrich Bobot./1809-1834.Za jeho veľmi aktívneho pôsobenia sa v r.1827 začala výstavba nového kostola do terajšej podoby .Z tohto obdobie je aj prvá zmienka o škole ,z z r.1817.Je to prvá ľudová škola pre chlapcov a dievčatá a prvým učiteľom je p.u.Ján Marko.Z kroniky sa dozvedáme ,že za aktívnej práce správcu farnosti vdp.Imricha Bobota nastáva výrazný rozvoj a zveľadenie obce .

V r. 1828 mala obec 76 domov a 452 obyvateľov .V tomto roku bola z materiálu používaného na stavbu kostola postavená Katlnka sv.Jozefa v mieste Za Polomou.V r.1848 –prevratový revolučný rok ,založenie Urbariátu obce .Pri Mlyne boli vysadené 4 lipy ,ktoré sú s Umučením zachované dodnes .

r.1895 druhá vlna vysťahovalectva do Kanady ,USA a Austrálie .Kňazom od r.1895-1927 bol vdp.Ján Žila.Za jeho pôsobenia bo nadobudnutý do kostola pedálový organ .

V rokoch 1.sv.vojny boli zvony z kostola odvezené na likvidáciu pre potreby na výrobu vojnového materiálu .Jeden zvon bol zachránený tak,že bol počas cesty zhodený z voza ,ukrytý v poli a neskôr namontovaný na vežu.

V 1.sv.vojne padlo z Hrboltovej 12 vojakov :

Štefan Fatín 21 ročný

Jozef Haluška 21 ročný

Ondrej Hatala 22 ročný

Štefan Jaroš 21 ročný

Ján Lauko 24 ročný

Ján Marcel 22 ročný

Ondrej Mokoš 23 ročný

František Mráz 22 ročný

Jozef Pochyba 21 ročný

Jozef Sokol 21 ročný

Jozef Stolár 21 ročný

Štefan Lauko 22 ročný

Po r.1918 utrpela obec veľké škody spôsobené viacerými požiarmi

V r.1927 nastupuje vdp.Štefan Hatiar ,ktorého 3-ročné pôsobenie v obci zanecháva nezmazateľné dielo :dbá o školu ,opravuje kostol,faru,buduje vodovod ,rozvíja včelársvo a zabezpečuje pre kostol nové zvony ,pričom ochorie a zomiera na zápal pľúc.Zvony boli vysvätené vdp.Andrejom Hlinkom 17.11.1930 .Zvony sú 3 :

veľký –zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu /388-400 kg/

stredný-zasvätený sv.Kataríne /200kg/

malý –zasvätený sv.Terezke Ježiškovej /100kg/

Na každom zvone je obraz svojho patróna a nápis :“Milodarmi veriacich,robotníkov,železničiarov,Amerikánov a dobrodincov za Štefana Hatiara –farára „.

V r.1934 začína prevádzka nového verejného vodovodu,s rezervoárom ,ktorý v pôvodnej architektúre stojí dodnes .

Školský rok 1937/38 sa začína učiť v novej škole.V tomto roku bolo založené aj Dedinské potravné družstvo .

1.mája 1939 sa v 54 domoch rozsvietili prvé žiarovky.Boli rozsvietené aj prvé pouličné lampy.

V r.1940 sa stal novým správcom školy Emil Hanes ,ktorý sa výrazne pričinil o rozvoj tradície ľudovej hudby,divadla

V r.1944 v obci vyhlásená mobilizácia ,do ktorej nastúpilo viac ako 50 občanov.Vojnové roky prinášajú problémy aj do školy.Vyučovanie prestáva ,v škole sú ubytovaní Nemci .Časť obyvateľov odchádza do Kamennej doliny ,kde si kopú zemlianky .Starí obyvatelia ostali v dedine ,aby ju Nemci nevypálil .

V 2.sv.vojne a počas SNP padli :

Anton Barniak 21 ročný

Ján Birvoň 22 ročný

Anton Gajdoš 21 ročný

Štefan Kučera 32 ročný

Rudolf Mokoš-Janecký 18 ročný –pochovaný na cintoríne v obci

Silvester Nemček 24 ročný

V chotári obce pri Čebrati boli fašistami zavraždení odbojári :Ľudovít Hruboň,Vladimír Matula a Márioa Mokošová .

5.4.1945 v dopoludňajších hodinách oslobodzuje 4.úderný prapor kpt.Svátka Hrboltovú .

V r.1945 bola postavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie od občanov z vďaky,že obec bola 2.svetovou vojnou postihnutá len v malom rozsahu .Tiež bol založený futbalový klub ŠK TATRA a prvým predsedom sa stal Arnold Lauko .

V r.1946 sa v škole rušia 6.,7., a 8. ročníky,vyučovanie pokračuje v meštiankách v Ružomberku .

V r.1949 bolo založené JRD ,k praktickej činnosti však nedošlo a družstvo sa rozpalo.Na Diele boli postavené hospodárske budovy .

Po oslobodení bol prvým predsedom národného výboru Jozef Blana .Potom nasledovali :Karol Húšťa,Ľudovít Kostrš,Satnislav Roštek,Štefan Lauko,Cyprian Ondrejka ,Ľudovít Švancár,Mikuláš Birvoň,Cyril Urban a Jozef Buchta .V priebehu tohto približne 30 ročného obdobia došlo k realizácii významných akcií : rozšírenie pôvodného vodovodu,vybudovanie noveho rezervoára na vodu,novej materskej školy,domu smútku,spoločenského strediska ,vytýčenie a úprava ulíc Mlynská,Sadová a Ostra .Na Mlynskej nastáva rozvoj individuálnej bytovej výstavby domy tvaru „L“.

V r. 1951 nastupuje vdp.Ladislav Mikeska ,ktorý pomáhal vyrábať kulisy,figúrky pre bábkové divadlo .Organizuje množstvo divadelných predstavení a je autorom aj maľby ineriéru kaplnky Lurdskeého zjavenia Panny Márie v kostole

V r.1965-1972 nastupuje vdp.Mikuláš Fitt.Za jeho pôsobenia bola v kostole doplnená nová Krížová cesta,vymena lavíc ,prístavba fary .Náhle zomiera pri výsluhe posledného pomazania .Je pochovaný na hrbôtskom cintoríne .

Od r. 1972 je kňazom vdp.Ľudovít Jankuľák ,ktorý opravil faru ,pokryl kostol medeným plechom a svojou povahou láskavého otca sa výrazne sa zapísal do myslí veriacich .

1.12.1976 pod tlakom integračných programov bola obec pričlená k mestu Ružomberok ako jeho mestská časť.